Ako ste už určite postrehli na mnohých weboch, ktoré navštevujete, sa zobrazuje tenké oznamovacie okienko o ukladaní súborov cookies. O tom, či je ich automatické ukladanie legálne, už debata na celoeurópskej úrovni prebehla. S výsledkom, s ktorým si zatiaľ v praxi nevieme rady. Práve preto mám potrebu niektoré súvislosti ozrejmiť.
Google nedávno odoslal prevádzkovateľom webových portálov e-mail, v ktorom ich vyzýva, aby od svojich návštevníkov požadovali súhlas s ich používaním.
Toto opatrenie žiada zaviesť do 30. septembra 2015 a odvoláva sa pritom na právo Európskej únie, konkrétne na Smernicu č.2002/58 o spracovávaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií. Má táto požiadavka opodstatnenie? A ako to bude fungovať v praxi?
Napečme si
Súbory cookies prevádzkovatelia webov využívajú na účely prispôsobenia obsahu a reklamy (nie, naozaj nie je náhoda, že včera ste plánovali založiť schránkovú firmu na Cypre a dnes vám FB ponúka cyperské dovolenkové destinácie), poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti. A často majú aj vplyv na kvalitu zobrazenia stránky.
Oznamovacie okná, o ktorých sa zvádza v súčasnosti polemika, vo všeobecnosti vyzývajú odkliknúť súhlas s používaním cookies, alebo len oznamujú, že prezeraním webovej stránky súhlasíte s ich ukladaním. Podľa niektorých právnych výkladov by však mali obsahovať aj pole, ktoré návštevníkovi umožní ukladanie súborov zakázať, čo, mimochodom, môže urobiť už dnes aj sám v nastaveniach samotného prehliadača.
Paradoxom je, že hoci “bohabojný” Google prevádzkovateľom webu adresoval výzvu, v ktorej sa odvoláva na smernicu EÚ, sám túto možnosť na svojich stránkach neuvádza. Čo s tým?
Zmiešané “ingrediencie”
Požiadavka získať súhlas s používaním cookies vychádza z európskej smernice. To je fakt. Smernica však iba stanovuje cieľ, ktorý treba splniť, čo je v tomto prípade ochrana osobných údajov. Členské štáty únie následne príjmu vlastné zákony, s ktorými dosiahnu požadovaný cieľ.
Slovenské zákony za súhlas pokladajú to, že užívateľ vo svojom prehliadači nezakáže ukladanie súborov cookies, čo mi pripadá celkom logické a jednoduché. Kedže web je globálna platforma, je z môjho pohľadu na mieste položiť otázku: Čo ak niekto na môj web pristupuje z Rakúska? Musíme poznať výklad každej jednej úpravy zákona členského štátu EU? Ak nebudeme ukladať cookies, ako potom zistíme odkiaľ a z akej krajiny užívatelia na náš web pristupujú?
Zákon tiež hovorí o tom, že ak stránku prehľadáva osoba mladšia ako 18 rokov musí súhlas na ukladanie súborov cookies poskytnúť jej zákonný zástupca. Ako to web zistí? Isteže, pri riešení tohto problému by mohlo pomôcť nejaké Google ID, alebo INTERNET ID, s ktorým by sa každý jedinec do internetu prihlasoval cez identifikačné zariadenie. A to, priznávam, nie je zase až tak vzdialená hudba budúcnosti.
Nedokonalé receptúry
Zatiaľ čo cieľ EÚ je celkom jasný, spôsob, ako sa k nemu dopracovať a nevytvárať pri tom iracionálne paradoxy, zrejmý zatiaľ nie je. Navyše postih za jeho nedodržanie je pri súčasnom stave vecí nereálny. Otázkou je, ako sa k tomu postaví Google pri vytváraní svojich vyhľadávacích algoritmov a či bude stránky, ktoré nebudú oznamovať informácie o ukladaní cookies, skutočne penalizovať.
Či smernicu v EÚ piekli na slovo vzatí odborníci z praxe, je skôr otázne. Ale aby som neposilnil rady tých, ktorí len radi poukazujú na nedostatky a neponúkajú riešenie, mám jedno v zálohe.
Na Slovensku odporúčam nainštalovať oznamovacie okienko s informáciou o ukladaní cookies a oznámiť užívateľom, že ak pokračujú v prehliadaní súhlasia s ich ukladaním. A radím pridať BUTTON “viac informácií”, kde sa užívateľ dočíta, ako konkrétna stránka cookies využíva, prípadne návod, ako si ich užívateľ môže vypnúť v dvoch až troch najpoužívanejších prehliadačoch. Vidíte? Aj ten zdanlivo “najtvrdší cookie” sa dá rozlúsknuť pomerne jednoducho a elegantne.